„Do redakcie nám prišiel príbeh“ a bla bla bla, poznáte to. Niekedy pri čítaní skrátka neviete, či sa článok zakladá na pravde, alebo ide o bujnú fantáziu autora. Hlavným hrdinom tohto príbehu budem ja. A verte mi, že je skutočný, aj keď sa takým vôbec nemusí zdať.

Počas štúdia na vysokej škole som spoznal babu. To zrejme nie je nič neobvyklé. Keď som ju po prvýkrát uvidel, takmer mi vyskočilo srdce z tela. Predtým sa mi to ešte nikdy nestalo. Môj dovtedajší milostný život bol plný jednorázoviek a nie príliš vydarených vzťahov. Skrátka, nikdy som kočke nevedel opätovať city, dokonca som mal pocit, že sa nedokážem zamilovať. Potom to prišlo. Bola krásna, milá, inteligentná a bývala na rovnakej chodbe, jednoducho ideálna žena. Až na fakt, že mala priateľa.

Po prvom „rande“ sme sa po prvýkrát pobozkali, nasledoval prvý s*x a prvá hádka. Prečo? Stále bola zadaná. Možno sa teraz v duchu pýtate, prečo som to neukončil okamžite. Dobrá otázka. Chemické procesy v hlave, krv, prúdiaca v istých miestach? Láska je totiž formou psychického ochorenia. A tak to trvalo niekoľko mesiacov. Rozísť sa s ním nechcela, pretože mala vždy hneď niekoľko zaručených dôvodov, prečo práve teraz nie je ten správny čas. Ja som sa medzitým ďalej zaplietal do lepkavej siete citového marazmu.

Treba zdôrazniť, že ma nezaujala len jej fyzická krása. Bola tajomná, dobrodružná, mala v živote smelé plány. Túžila učiť africké deti počítať, rada by precestovala svet. Jasne vedela, čo chce. Až na osobný život…

Po nejakom čase som si povedal, že stačilo. Nasledoval krik, z jej strany plač a z mojej strany zmazanie z Facebooku. Myslel som si, že budem mať konečne pokoj, podcenil som však istý detail – stále bývala oproti mňa. A tak sa jedného pekného dňa stalo, že mi napísala, že sa rozišla s frajerom v ten istý deň, keď som to s ňou ukončil. Nechcel som tomu uveriť, pretože niekoľko mesiacov to nejde a zrazu áno? Keďže však trvala na svojom a prisahala, že je už nezadaná, moja zblbnutá maličkosť jej dala druhú šancu.

Opreli sme sa teda do toho a sľubovala, že sa z nej stala tabula rasa. Že to bude iné, že začneme od začiatku. Čo bolo, to bolo, terazky nás čakajú krásne chvíle. Pochybnosti v mojej hlave pretrvávali, no zamilovanému človeku niet rady ani pomoci. Po dvoch rokoch od nášho prvého stretnutia na chodbovici som úspešne ukončil pôsobenie na VŠ a uvažoval, kde budem ďalej pôsobiť. Jej ostával ešte rok, a tak som počas leta riešil dilemu. V tom čase sa s kamarátkou nachádzala vo Francúzsku, kde pracovala v istej kaviarni. Teda, údajne. Denne mi od nej prichádzalo niekoľko správ, detailne popisujúcich jej denný program. Až neskôr som sa zamyslel, že mi vlastne nikdy neposlala fotky. Po návrate domov ma mala navštíviť v mojom rodnom meste, stretnúť sme sa už ale nestihli. Tvrdila, že je chorá a musíme to odložiť.

Základom každého úspešného klamára je schopnosť zakryť svoje lži. Sociálne siete sú miestom, kde sa nič neutají, a tak mi stačilo kliknúť na profil jej rodinnej príslušníčky, mimochodom, verejný, odkiaľ na mňa zasvietila magická fotka čarokrásnej rodinky na nejakej skale, aj s údajným expriateľom. Dátum pridania? Presne vtedy, keď mala ležať v posteli s horúčkami. Nasledovala konfrontácia a priznanie, že sa s ním vlastne nikdy nerozišla. Nechcela ma však stratiť, a tak sa rozhodla, že s dvomi frajermi je to predsa lepšie ako s jedným.

Na našom Facebooku MANMAGAZIN nájdete pre chlapa to najlepšie 😎 Sledujte ho >>>TU<<<

Ak si teraz myslíte, že som blbec a neustriehol som si to, vedzte, že som následne uvažoval o tom, kedy to všetko stíhala. Návštevy, četovanie, telefonáty, doteraz tomu nerozumiem a je to jedno. Pochybnosti som mal celý čas a boli obrovské.

Kamaráti mi niekoľko rokov hovoria, aby som môj turbulentný vzťah zachytil do písomnej podoby, kniha by sa vraj predávala ako teplé rožky. Toto je totiž len kvapka v mori plnom jedu a faloše, ktoré som musel preplávať, aby som konečne našiel vnútorný pokoj.

Poučenie znie, že sme strojcami vlastného šťastia. Mnoho vecí v živote závisí od nášho prístupu a našich rozhodnutí. Tento článok píšem po piatich rokoch od nášho posledného stretnutia, no na slečnu s prefíkaným úsmevom sa už nehnevám. Ak by som jej nevenoval toľko pozornosti a citov, celé to mohlo vyzerať inak, moja chyba. Z času na čas si na ňu spomeniem a premýšľam, čo dnes robí. Možno sa jej splnil sen a učí africké deti, možno predáva croissanty vo Francúzsku a možno práve teraz číta tieto riadky.

Ak áno, verím, že by k tomu mala čo povedať.

Ale ten príbeh vám musí rozpovedať ona…

Zdroj: Muzskysvet.sk | Foto: Pixabay.com