Prechádzka šírošírou tmou dlhou 2 400 metrov rozhodne stojí za to. Boli sme sa pozrieť na zákutia slavošovského železničného tunela, ktorým vlak nikdy neprešiel.

Revúcku a štítnickú dolinu spája 2,4 kilometrový železničný tunel, ktorý vznikol ešte počas 2. svetovej vojny, no jeho dokončenie v priebehu výstavby stratilo opodstatnenie. Slavošovský tunel s neďalekým Koprášskym tunelom a viaduktom mal tvoriť tzv. Gemerské spojky po tom, ako časť Gemera pripadla po Viedenskej arbitráži Maďarsku a niektoré územia sa ocitli odrezané od Slovenska.

Tunel stavali v rokoch 1941 až 1944. Materiál na výstavbu dodávali aj hluchonemí kamenári z Kremnice. Žulové kvádre boli ručne opracované, pričom niektoré majú aj dvesto kilogramov. Strategický záujem na vybudovaní železničného spojenia mali i Slavošovské papierne. Po roku 1949 však už dobudovanie tunela stratilo význam, nakoľko sa územie okupované Maďarmi vrátilo späť Slovensku. Dnes slúžia Gemerské spojky ako turistická atrakcia.

Vstup do Slavošovského tunela
Vstup do Slavošovského tunela

K vstupnému portálu do tunela sa najlepšie dostanete zo strany Slavošoviec, kde miestni vybudovali oddychovú zónu. Strmé drevené schody vás dovedú pod úroveň lesnej cesty, kde sa začína prechádzka v absolútnej tme s jediným lúčom baterky.

Vstup do tunela v zimných mesiacoch komplikuje zľadovatený povrch. Po niekoľkých nesmelých krokoch sa ale dostanete ďalej a svetlo zo začiatku tunela pomaly zmizne. Keďže sa tunel stáča v tvare písmena S, po chvíli nevidíte ani jeho začiatok, ani koniec.

Tunel je vysoký viac ako 6,5 a široký 4 metre. Ak pôjdete smerom od Slavošoviec do Magnezitoviec, klesanie tunela si vôbec neuvedomíte. Stúpanie v nohách však pocítite na spiatočnej ceste. Počas prechádzky čiernou tmou nájdete na stenách nejaké čarbanice od sprejerov. Oveľa zaujímavejšia je ale zintrová výzdoba prírodného vápenca. Steny zdobia aj stalaktity staré 70 rokov podobné tým, ktoré nájdete v jaskyniach.

Na konci tunela tečie potok
Na konci tunela tečie potok

Prekvapivé je, že v tuneli je pomerne čisto a sucho. Veľká časť tunela je preto mimoriadne zachovalá. Prácu zhruba 700 robotníkov preverili roky a vôbec sa nezdá, že tu posledné práce ukončili 70 rokov dozadu. Stavebná časť oblúkov tunela je vytvorená ručne opracovanými žulovými kvádrami. Niektoré vážia do 200 kíl. Dovážali sa z lomu nad obcou Čierna Lehota

Prechádzka tunelom trvá asi 45 minút. S čoraz výraznejším svetlom na konci tunela budete stále viac intenzívnejšie počuť hučiacu vodu. Ustupujúci sneh a jarné počasie zapríčinilo, že Koprášsky potok nabral na sile. Východ z tunela je preto často zatopený vyše členky a nič iné, ako brodiť sa nánosmi bahna, vám nezostane. V suchšom období letných mesiacoch ale ani táto časť nie je problematická. Vnútorná výstelka tunela je v tejto časti vplyvom vody poškodená a chátra.

Turistické značenie vás kúsok ďalej navedie k ďalšiemu Koprášskemu tunelu a viaduktu. Koprášsky tunel je dlhý “len” 245 metrov. Postavili ho v roku 1941. Napriek dopravným a zásobovacím ťažkostiam im to trvalo len niekoľko mesiacov. Z parametrov je nutné spomenúť, že jeho smerová odchýlka nebola väčšia ako 1 milimeter, v dĺžke sa stala chyba iba 2,5 milimetra a vo výške 7 milimetrov. Prakticky hneď za ním sa nachádza spomínaný viadukt.

Koprašský tunel a viadukt
Koprašský tunel a viadukt

Gemerské spojky sú zaujímavou technickou pamiatkou. Ponorenie do tmy a ticha je možno trochu strašidelné, ale o to vzrušujúcejšie. Prechádzka tunelom je neopakovateľným zážitkom a určite stojí za to. Výlet si môžete spojiť aj s opekačkou. Pred vstupom zo slavošovskej strany nájdete drevené (a trochu gýčové) atrakcie, hojdačky a ohnisko s prístreškom aj pre väčšie partie. Posedenie zo strany Magnezitoviec je taktiež možné v altánku. V tuneli sa dokonca konali už i koncerty.

Zdroj/Foto: Muzskysvet.sl